Wprowadź numer artykułu, wybierz ilość i włóż do koszyka:
Importuj numery artykułów
-+
ZAKRES ARTYKUŁÓW
Ogrodnik z Austrii | STARKL E-SKLEP (https://www.starkl.pl/)

Text - blog 1

 

Jarek radí jak na to:

Na kmeňoch ovocných stromov sa koncom zimy zvyknú vytvárať mrazové trhliny, ktoré znižujú ich úrodnosť aj životnosť. Tomuto problému môžeme predísť vďaka osvedčenému receptu našich starých otcov – bielením kmeňov vápenným mliekom.

 

Kmeň tvorí základ stromu. Je sprostredkovateľom medzi korunou a koreňmi, prúdia ním živiny a voda. Počas zimy, kedy je drevo vystavené slnečnému žiareniu aj tuhým mrazom, vyžaduje dodatočnú ochranu. V našich záhradách najbežnejšou metódou bielenie kmeňov vápnom.

 

Bielenie kmeňov - prečo je potrebné a ako na to

Ovocné stromy cez zimu sužujú nielen mrazy ako také, ale hlavne teplotné výkyvy.

 

Veľké rozdiely medzi dennými a nočnými teplotami spôsobujú, že sa cez deň tmavé kmene stromov zahrejú a začne v nich prúdiť miazga do koruny. Keď v noci dobre prituhne, kmeň môže popraskať. 

 

Nočné ochladenie vyvoláva napätie, najmä v kôre a lyku. Drevné pletivá sa pri nízkej teplote rýchlejšie sťahujú a vznikajú tu tržné rany, pomocou ktorých sa napätie vyrovnáva. Takéto poškodenie mrazom sa môže prejaviť na kmeňoch aj na hrubších konároch.

 

Bielenie kmeňov vápnom zabraňuje vzniku mrazových trhlín, pretože nedovoľuje silné prehriatie kôry počas dňa. Vytvára ochrannú vrstvu a odráža slnečné lúče, ktoré počas zimných dní prichádzajú hlavne z juhu a juhozápadu. 

 

Mrazové trhliny a dosky v kmeňoch stromov

 

Mrazové trhliny sú pozdĺžne praskliny kôrových i drevných častí stromu. Zvyčajne začínajú nízko nad zemou a pokračuje vertikálne až ku korune dreviny. Mrazová trhlina je vada, porušuje celistvosť dreva a znižuje jeho mechanické vlastnosti. Obvykle sa hojí a zarastá kalusom, ktorý nazývame mrazová lišta. 

 

Ak odumrie značná časť kôry, vznikajú mrazové dosky. Poškodenie sa neraz prejaví až v lete, keď sa kôra na postihnutom mieste prepadáva, odlupuje a praská. Na okrajoch mrazových dosiek sa síce vytvorí hojivé pletivo, no strom na poškodenom mieste stráca pevnosť a pri nápore vetra sa ľahšie zlomí.

 

Problémom mrazového poškodenia je tiež to, že praskliny a mrazové dosky fungujú ako vstupná brána pre infekcie. Do otvorených trhlín môžu preniknúť rozličné patogény bakteriálneho, hubového aj živočíšneho pôvodu. Plytšie poškodenia sa môžu zaceliť, ale tie, ktoré prenikajú do stredu kmeňa, predstavujú vážny problém.

 

Vápno ako ochrana pred mrazom

 

Na ochranu pred poškodením mrazom slúži už dlhé roky natieranie kmeňov páleným vápnom. Vápenná vrstva je zlým vodičom tepla a od bielej farby sa odráža podstatne viac slnečných lúčov, ako od tmavej farby kmeňa. Bielené časti stromov sa potom zbytočne neprehrievajú, čím zabránime aj pukaniu ich pletív. 

 

Po zabielení kmeňov dochádza tiež k neskoršiemu nástupu novej vegetácie. Mrazy tak neohrozia ani vyživovanie pre vznik nových kvetov a plodov. Natieranie kmeňa zároveň pomáha ničiť lišajníky a machy, ktoré sa vyskytujú nielen vo vyšších polohách, ale aj v husto vysadených záhradách.

 

Kedy bieliť stromy vápnom

Stromy sú náchylné na vznik mrazových trhlín hlavne v druhej polovici zimy alebo tesne pred príchodom jari, keď už pomaly začínajú ožívať a dochádza k pohybu miazgy v strome. Teplotný šok ale môže nastať aj počas teplých slnečných dní v zime a pri prudkom ochladení.

 

Náter kmeňov a hrubých konárov treba urobiť najneskôr v januári, ale vždy je lepšie, ak to stihnete ešte na jeseň, v období od októbra do decembra. Keď udrú mrazy a rozdiely v teplote počas slnečných dní a mrazivých nocí budú významné, o stromy už budete mať postarané.

 

Ktoré stromy je potrebné bieliť

Na poškodenie sú najviac náchylné drevné pletivá najmladších letokruhov. Citlivosť k mrazom je ovplyvnená aj druhom stromu, stanoviskom, výživou a samozrejme aj počasím v danom roku. 

 

Bieliť treba predovšetkým kmene ovocných stromov, ktoré sú najcitlivejšie na výkyvy teplôt. Patria sem čerešne, slivky a broskyne. V prípade mladých stromčekov tak urobíme aj pri jabloniach, hruškách a orechoch. 

 

Pri starších stromoch treba na jeseň spíliť suché či poškodené konáre a natrieť aj miesta rezu. Vápno bude pôsobiť ako dezinfekcia.

 

Problém s mrazovými trhlinami sa týka aj niektorých okrasných drevín. Dodatočnú ochranu pred zimou vyžaduje napríklad sakura, vŕba, kalina a japonské javory.

 

Čo použiť na bielenie kmeňov

Na bielenie kmeňov používame vápenné mlieko – roztok haseného vápna s vodou. Ten pripravíme z 2 kilogramov haseného vápna a 10 litrov vody.

 

Vápenný náter je odbúrateľný, v prírode jeho zvyšky podliehajú rozkladu a fungujú ako bio hnojivo. Správne namiešaný roztok nepoškodzuje strom ani okolité rastliny. Pozor však na dodržanie pomeru vápna a vody – príliš silné vápenné mlieko môže stromčeky spáliť.

 

Pre začínajúcich záhradkárov je tu vždy jednoduchšia voľba, a to kúpa hotového roztoku vápna na bielenie kmeňov. Takéto nátery môžu obsahovať okrem haseného vápna aj iné prídavné látky, napríklad síran železnatý (zelená skalica) na ničenie machov.

 

Ako postupovať pri bielení kmeňov

V rámci prípravy stromov na bielenie je vhodné očistiť kmene od lišajníkov a machov. Skrývajú sa v nich totiž škodcovia, larvy a vajíčka, ktoré sa tu pokúšajú prezimovať. Drôtenou kefou odstránime odlupujúcu sa kôru, nečistoty a uvoľnené čiastočky, ktoré sa na kmeni zachytili.

 

Odporúčaná výška náteru je 1 meter. Vápnom bielime kmene a spodné vetvy stromu hrubšie ako 10-15 cm. Na natieranie používame maliarsky valček alebo štetec. Ak ošetrujeme veľký počet stromov, prácu nám uľahčí ručný postrekovač. 

 

Stromy bielime za slnečného počasia pri teplote nad bodom mrazu, aby kmeň rýchlejšie preschol. Vždy postupujeme od koreňov smerom hore a dbáme na to, aby farba presiakla do všetkých medzier v kôre. Vápenné mlieko na stromy nikdy nenanášame po daždi, nemuselo by správne priľnúť.

 

Podľa potreby možno náter obnoviť počas zimy, najmä ak sa silné teplotné výkyvy objavia aj koncom februára alebo začiatkom marca. Čerstvý náter chráni strom spravidla 3 až 4 mesiace. 

 

Netreba zabúdať na to, že vápno dráždi pokožku, oči aj dýchacie cesty. Pri práci používame ochranný odev a rukavice. V prípade tlakového nástreku vápna odporúčame použiť aj ochranné okuliare, prípadne respirátor.

 

Alternatíva k bieleniu

Stromy môžeme pred popraskaním z mrazu chrániť aj ďalšími metódami. Princíp je v každom prípade rovnaký. Snažíme sa znížiť teplotné rozdiely, ktorým sa strom musí v zimných mesiacoch podrobiť.

 

Jednou z možností je omotanie kmeňa stromu svetlou netkanou textíliou, jutou alebo špeciálnou papierovou páskou. Tieto riešenia sú však často kritizované pre príliš vysokú vlhkosť, ktorú okolo kmeňa môžu zadržiavať.

 

Aby sme zabránili prudkému slnku, môžeme o kmeň stromu z južnej strany oprieť drevenú dosku. Ide o pomerne efektívnu možnosť, ktorá sa dá použiť opakovane každý rok bez ďalšej investície. Pre väčšiu stabilitu dosku priviažeme špagátom v mieste, kde sa strom začína rozvetvovať.

 

Pri vysádzaní mladých stromčekov je vhodné umiestniť oporný kôl rovno z južnej strany. Čiastočne kmeň zatieni, čím si ušetríme ďalšiu prácu pred zimou. Ochranu pred zimným slnkom poskytnú aj rôzne okrasné kríky a vyššie trvalky, ak ich vysadíme v blízkosti stromu.

 

Ochrana menších stromov

Ak je strom nižší a nie príliš rozrastený do šírky, dá sa jednoducho ohradiť pletivom. Pletivo následne obalíme slamou, suchým lístím či suchou trávou. Takto vytvoríme izolačnú vrstvu, ktorá strom chráni pred mrazom aj náhlou zmenou teplôt. 

 

Pri ovocných stromoch môžeme využiť aj techniku na zazimovanie kríkov a ruží. Malý strom obalíme plachtou alebo vrecom z netkanej textílie, pričom prázdne priestory v korune vyplníme slamou. Nahromadením slamy pri zemi ochránime aj korene, pokiaľ v záhrade nie je snehová prikrývka.

 

Ochrana koruny pred mrazom

Účinnou metódou na ochranu koruny ovocných stromov pred mrazmi je rosenie alebo zadažďovanie. Pri poklese teploty pod 0 °C sa do korún kvitnúcich stromov strieka čistá voda. Kvapky vody ovlažujú povrch pukov, kvetov a dreva.


V ovocných sadoch je spoľahlivou technikou zadymovanie. V bezvetrí sa spaľujú vlhké organické látky, ako napríklad drevo, raždie či staré seno, ktoré viac tlejú ako horia. Tento materiál umiestnime tak, aby dym išiel medzi zakvitnuté stromy.